Chyby, chyby, chybičky… I taká chybička sa sem tam, niekedy viac, niekedy menej, niekedy až príliš často, vloudí. Ničmenej robiť chyby je ľudské a koniec koncov sú to práve ony ktoré nás robia tým kým sme a vďaka nim rastieme. Na druhej strane bývajú situácie kedy sa dá zbytočným chybičkám predísť a vyvarovať sa ich.
A ako to mám asi vedieť?
Problém v rôznych odbornejších odvetviach, nie len tom hudobnom, je akási bariéra medzi zabehanými profesionálmi ktorí vedia čo a ako a úplnými začiatočníkmi ktorí zase absolútne nevedia, čo a ako. Hudobná sféra je týmto obzvlášť charakteristická lebo na mnoho praktických vecí, či už hovoríme o priebehu festivalov, živote na šnúre, nahrávaní v štúdiu či iných čriepkoch tvoriacich muzikantský život, neexistujú v podstate žiadne školy. Väčšinou sa mladé kapely a interpréti učia v tomto svete chodiť metódou pokus omyl a na začiatku často krát padnú držkou na betón než sa trochu oťukajú. A po pravde, je to docela škoda vidieť rok čo rok na festivaloch mladých ľudí robiť tie isté chyby znova a znova. Nik si nejako nedá tu námahu a čas spraviť článok či videjko a predať svoje skúsenosti a znalosti ďalej mladším generáciám a to je aj dôvod prečo sme sa podujali na video nižšie.
PRI-RO-DZE-NOSŤ
Jenou z najväčších a najviac do očí bijúcich slabín je prirodzenosť. Ľudia pod pódiom môžu byť sebehlúpejší a aj tak dokážu zavetriť či je niečo skutočné a od srdca alebo neprirodzené a falošné. Veľmi dôležité je sa vyvarovať kopírovaniu obľúbených kapiel a interprétov. Jedna vec je nechať sa inšpirovať a kvalitne pretaviť koncepty do vlastného šmrncu a druhá niečo proste skopčiť. Existuje medzi nimi veľmi tenká čiara a môže byť veľmi náročné, obzvlášť pre mladé a neskúsené kapely, celú vec ubalancovať. Keď už sme u toho kopírovania, začínajúce a neznáme kapely si môžu vyskúšať hodiť do setlistu i jeden či dva známe, populárne songy. Pomôže to, hlavne na začiatku, nakloniť ľudí viac na vašu stranu akonáhle začujú známe melódie. Samozrejme decentne, s mierou, aby sa z vás nestal revival.
Štýl, šmrnc, imidž, image?
K prirodzenosti a teda aj celkovému dojmu neodmysliteľne patrí aj obliekanie sa a imidž. Tu sa môžme väčšinou stretnúť s dvomi kategóriami a to, kapely ktorým je to úplne ukradnuté a vystupujú teplákoch a sto-krát prepranom tričku s nápisom ktorému ani sami nerozumejú a kapely ktoré sa až príliš inšpirovali heslom, keď to fungovalo pred tým, tak musí aj teraz a idú si štýl copy-paste. Jasné, vytvorenie vlastnej značky v dnešnej dobe už nieje vôbec ľahká vec pretože väčšina nápadov, i tých sebedementnejších už nejakého idiota v minulosti napadla a s chuťou ich realizoval. Zdá sa že nakoniec nezostáva asi nič iné než sa zastaviť a v kľude u kávičky, u čajíčku i u kakauka ak chcete, popremýšlať nad všetkým, vstúpiť do seba a snažiť sa nejako indetifikovať kto ste vy, čo chcete a ako to chcete realizovať.